Pri informáciách o korupcii ľudia najmenej dôverujú politikom. Komu teda veria a ako vidia situáciu od posledných volieb?

4.3.2023 (SITA.sk) – Pri čerpaní informácií o korupcii a nastoľovaní spravodlivosti ľudia najviac dôverujú médiám a protikorupčným mimovládkam, najmenej politikom.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý robila agentúra Focus pre Transparency International Slovensko (TIS) na reprezentatívnej vzorke 1017 respondentov.

Cieľom prieskumu bolo základné zmapovanie zdrojov, ich dôveryhodnosti a zorientovanosti obyvateľov Slovenska v témach korupcie a právneho štátu.

Mnohí sú prehnane pesimistickí

Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií považujú respondenti médiá a konkrétnych novinárov (20 percent) a protikorupčné mimovládne organizácie (19 percent).

Nasledujú samotné orgány presadzovania práva, v prípade prokuratúry je to 15 percent, v prípade polície 11 percent a pri súdoch deväť percent. Najmenej dôveryhodní vyšli z prieskumu politici (tri percentá).

TIS zhodnotila, že takéto vnímanie súvisí pravdepodobne s tým, že práve tieto témy sa v ich rétorike často stávajú predmetom politického boja.

Prieskum ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická, čo môže byť aj odrazom nespokojnosti značnej časti populácie s politickým vývojom.

Prím hrajú tradičné médiá

Informácie o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti, ktoré sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spred piatich rokov dostali do centra verejnej diskusie, čerpajú Slováci predovšetkým z tradičných médií (62 percent).

Prím pritom hrajú najmä spravodajské médiá (58 percent), na bulvárne tituly pripadajú zvyšné štyri percentá.

Až tretina obyvateľov Slovenska však čerpá primárne informácie o týchto témach zo zdrojov náchylnejších na skreslenia, a to zo sociálnych sietí (17 percent), z diskusií s rodinou, kolegami či známymi (13 percent) a šesť percent populácie aj z takzvaných alternatívnych médií.

Podľa iných prieskumov sleduje alternatívne médiá viac ľudí, no v témach korupcie a právneho štátu nie sú podľa aktuálnych odpovedí primárnym zdrojom informácií.

Fakty a vnímanie sa skôr rozchádzajú

Z piatich otázok o vývoji situácie v týchto témach od posledných parlamentných volieb v roku 2020 odpovedala väčšina respondentov v súlade s faktami len v jednom prípade.

Išlo o otázku, či sa vplyvní ľudia namočení do korupcie už dostávajú pred súdy častejšie, ako tomu bolo v období pred poslednými parlamentnými voľbami.

„Tento výrok, ktorý potvrdzuje množstvo medializovaných prípadov aj naše analýzy rozsudkov v korupčných kauzách, správne za pravdivý označilo 56 percent respondentov,“ informovala Transparency.

Pri ďalších štyroch výrokoch prevažovalo negatívne vnímanie aj napriek tomu, že všetky sa na základe údajov zo štatistík súdov, prokuratúry a rôznych prieskumov aspoň čiastočne zlepšili.

Veľkých káuz je teraz viac

Úplatky sa dnes dávajú častejšie ako pred poslednými voľbami podľa 45 percent respondentov, opačne to vidí 40 percent, zvyšní respondenti nevedeli odpovedať.

„Pravidelné prieskumy Focusu pre Transparency, kde sa ľudí pýtame na ich osobnú skúsenosť s úplatkami, však ukazujú ich dlhodobý pokles,“ poukazuje Transparency.

Až 56 percent respondentov si tiež myslí, že sa veľké korupčné kauzy dejú dnes častejšie, ako v období pred poslednými parlamentnými voľbami. Opačne to vidí iba 35 percent respondentov.

„Aj keď je pravda, že korupčné kauzy sa v posledných rokoch riešia v médiách takmer denne, v drvivej väčšine ide o prípady ešte z minulého volebného obdobia,“ upozorňuje TIS.

Slovensko sa posunulo v rebríčku

Pozitívny posun Slovenska v celosvetovom rebríčku vnímania korupcie zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne správne odhadlo 36 percent respondentov, 49 percent si myslí, že sme sa zhoršili.

V realite sa Slovensko za posledné dva roky zlepšilo o 11 priečok na aktuálne 49. miesto zo 180 krajín. Na prvom mieste je Dánsko, posledné je Somálsko.

Pesimisticky vníma väčšina aj vývoj v oblasti dôvery obyvateľov voči súdnictvu. Jej pokles v populácii odhaduje až 66 percent opýtaných, opačne to vidí len 26 percent.

Pravidelné prieskumy Eurobarometru však ukazujú naopak pozvoľný nárast dôvery v justíciu z 23 percent na jeseň 2019 na aktuálnych 33 percent v zime 2023.

Voliči opozície sú negatívnejší

Pri väčšine otázok mali mladší a vzdelanejší respondenti tendenciu vnímať trendy pozitívnejšie ako staršia generácia a ľudia s nižším vzdelaním. Negatívnejšie sú naladení voliči opozície.

Vyše 60 percent voličov OĽaNO, ale aj Progresívneho Slovenska a hnutia Sme rodina označilo výrok o menej častých úplatkoch za pravdivý, pri Smere-SD, Republike a nevoličoch tento pocit nezdieľa ani 30 percent respondentov.

Viac k témam: Korupcia, Právny štát, Prieskum, vnímanie korupcie
Zdroj: SITA.sk – Pri informáciách o korupcii ľudia najmenej dôverujú politikom. Komu teda veria a ako vidia situáciu od posledných volieb? © SITA Všetky práva vyhradené.